Sýria: Kresťania boli na pohrebe nútení čítať Korán
Po jasaní vyjadrenom západnými médiami nad pádom a útekom "tyrana", prezidenta Bashara Al Asada, padlo o situácii v Sýrii ticho. Udalosti, často tragické, nasledujú po sebe rýchlym tempom, takže sa pozrime, čo sa deje v tejto malej, ale veľmi dôležitej krajine na Blízkom východe.
Urobím krátky úvod, ktorý bude užitočný pre lepšie pochopenie článku aj pre tých čitateľov, ktorí nie sú nijako zvlášť informovaní o náboženskej a politickej realite Sýrie.
Jeho prvou charakteristikou je multikonfesionálnosť v regióne, kde príslušnosť k náboženskej komunite má oveľa vyššiu hodnotu ako v našom západnom svete. Na rozdiel od väčšiny arabských národov sú v Sýrii v skutočnosti početné náboženské skupiny.
Pozrime sa na ne:
1) najväčšia komunita je sunnitská moslimská komunita, ku ktorej patrí približne 70 % populácie:
2) Veľmi dôležité je aj vyznanie alavitov, ktoré patrí k šiitskému prúdu islamu. Tvorí ju približne 12 % Sýrčanov, ktorí sú sústredení v hlavnom meste Damask a v pobrežnom regióne Latakia;
3) moslimský svet dopĺňajú 3 % šiítov z iných prúdov (dvanástnikov a izmailitov);
4) Kresťanov z rôznych východných cirkví, katolíckych aj pravoslávnych, je takmer 10 %;
5) potom sú tu 3 % Drúzov, ezoterické náboženstvo s legendárnym pôvodom, ktoré niektorí mylne považujú za islamskú herézu;
6) potom sú tu ďalšie malé komunity ako Mandejci (uctievači Jána Krstiteľa) a prakticky ojedinelý prípad v arabskom svete, 2 % Sýrčanov, ktorí sa oficiálne hlásia k ateistom.
Všetky tieto náboženské spoločenstvá požívajú úplnú slobodu uctievania a ich členovia majú podľa ústavy rovnaké práva a rovnaké povinnosti – jedinou výnimkou z pravidla je, že hlavou štátu musí byť moslim). Táto situácia nie je výsledkom náhody, ale skutočnosti, že šesťdesiat rokov bola v Sýrii pri moci Strana Baas (Risorgimento), založená v 50. rokoch 20. storočia zástancami rôznych náboženských vyznaní, vrátane kresťana Michela Aflaqa, ktorý odmietal akýkoľvek fundamentalizmus a obhajoval rovnosť každého občana pred zákonom. Dá sa bezpečne povedať, že v náboženských otázkach bol sýrsky štát určite najtolerantnejší zo všetkých krajín s moslimskou väčšinou. Z tohto dôvodu náboženské menšiny vždy podporovali režim nastolený Baas, hoci sa netajili tým, že korupcia a porušovanie ľudských práv boli, bohužiaľ, veľmi rozšírené.
Ozbrojené gangy patriace k hnutiu Tharir Al Sham, inšpirované islamistickou a s pravdepodobným napojením na izraelské tajné služby, a SDA, vyzbrojené a organizované Tureckom, ktoré, za okolností, ktoré ešte nie sú objasnené, počnúc provinciou Idleb rýchlo porazili sýrsku armádu, dobyli Damask a prevzali moc, prostredníctvom slov jedného z ich vodcov, bývalého člena prezidenta Jola-alana, prisľúbili, že Sýria, bývalý člen prezidenta, AlQnialabla mier a režim slobody a bezpečnosti pre všetkých. V skutočnosti sa stal presný opak. Dnes sa totiž bojuje aj v regiónoch, kde je už dávno mier. Vo východnej Sýrii, kde pôsobí SDA, prebieha násilná vojenská konfrontácia s kurdskými milíciami. Boje sú obzvlášť intenzívne v blízkosti priehrady Tišrin a v regióne Ain Issa, pričom sa do nich zapojilo aj turecké letectvo. SDA v skutočnosti koná v mene svojho krstného otca, tureckého režimu Erdogana, ktorý chce vytlačiť kurdské obyvateľstvo čo najďalej od svojich hraníc. Nezdá sa, že by sa tento konflikt mohol v dohľadnej dobe vyriešiť.
Na juh sa však izraelská armáda presunula a prenikla do Sýrie a dorazila bez odporu islamistických partizánov až dvadsať kilometrov od Damasku so zámerom, zdá sa, vytvoriť nárazníkovú zónu medzi Sýriou a Izraelom. A nielen to, izraelské letectvo neustále bombardovalo sýrsku vojenskú a civilnú infraštruktúru, dokonca aj v regiónoch kontrolovaných hnutím Tharir al Sham, ktoré mnohí označujú za "priateľa" Tel Avivu. Pre izraelské úrady, priateľov či nepriateľov je očividne vždy lepšie, ak sú odzbrojení...
Napokon v horách na hraniciach s Libanonom prebiehajú nepretržité ozbrojené zrážky, do ktorých zasahujú miestne milície blízke libanonskému Hizballáhu, ktoré sa tvrdo stretávajú s islamistickými gangmi, ktoré sa tlačia na sýrsko-libanonské hranice.
Ak budú bojiská naďalej zapálené, bezpečnostná situácia v krajine sa nezdá byť menej znepokojujúca. Islamistické gangy v skutočnosti terorizujú členov náboženských komunít, najmä alavitov a šiitov, ktorí sú obvinení z podpory predchádzajúceho režimu. Popravy, únosy, mučenie a násilie všetkého druhu sú hlásené v celej krajine.
Ozbrojené gangy dokonca zaútočili na celé dediny ako Arza neďaleko Hamy a zatkli desiatky ľudí, ktorých miesto pobytu nie je známe.
V neďalekej dedine Brejjdi bolo zabitých trinásť žien, keď protestovali proti únosu ich rodinných príslušníkov.
V Homse sú domy Alawitov zabavené a odovzdané milicionárom z Tharir al Sham.
Zvlášť alarmujúce je zmiznutie desiatok mladých žien z Aleppa, Latakie, Hamy, dievčat, o ktorých sa nič viac nevie a ktorých osud je odôvodnený tými najtragickejšími podozreniami.
Zatiaľ čo alawitské a šiitské komunity sú obzvlášť terčom útokov, ušetrení nie sú ani kresťania. Len aby som spomenul jeden typický prípad, spomínam si na vraždu mladého pravoslávneho Luciana Haddada, ktorá sa stala v januári v Latakii. Aby sa umožnil jeho pohreb, nové orgány krajiny nariadili, aby sa počas pohrebnej svätej omše čítali pasáže z Koránu.
K tomu všetkému sa pridalo prudké zhoršenie už aj tak zlých ekonomických podmienok značnej časti sýrskeho obyvateľstva, prepustenie tisícok robotníkov nevítaných pre nových majstrov a začiatok procesu islamizácie s nasadením, len aby som uviedol jeden príklad, islamského závoja na verejnú dopravu v Aleppe a iných mestách.
V tichu medzinárodného spoločenstva, úplne zameraného na iné oblasti krízy, sa môžeme len modliť a dúfať k Panne Márii zo Saidnaya , historickej ochrankyni Sýrie, aby pomohla svojmu ľudu v tejto chvíli teroru a krvi.